ARCHITEKTONICKÁ TVORBA PAVLA MIKULÍČKA V ZÁHORSKEJ GALÉRII

VSTUPY A VÝSTUPY
V priestoroch Záhorskej galérie v Senici bola v piatok 16. mája podvečer slávnostne otvorená výstava ,,Vstupy a výstupy“, prezentujúca výber z architektonickej tvorby mladého senického architekta Pavla Mikulíčka. Výstava sa koná v rámci edície Umelci Záhoria a dopĺňa pestrú programovú mozaiku podujatí usporiadaných pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií.

Účastníkov vernisáže, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia mesta Senica, privítal riaditeľ Záhorskej galérie Štefan Zajíček. Prezradil, že hoci sa verejnosť so zaujímavou a mnohotvárnou tvorbou architekta Pavla Mikulíčka už mala možnosť bližšie zoznámiť na prelome rokov 2006/2007 v rámci prezentácie mladých umelcov Senice ,,Perspektívy“, v Záhorskej galérii ide o vôbec prvú komplexnejšiu architektonickú výstavu. S umeleckými začiatkami i súčasnou tvorbou Pavla Mikulíčka priaznivcov umenia oboznámila kurátorka výstavy Dana Janáčková. Ako uviedla, všetky diela tohto autora majú jedného spoločného menovateľa – každé vychádza u určitého konkrétneho zdroja, pričom týmto vstupom môže byť napríklad skladačka lego, špirála, domino, lietadlo, alebo i tektonické vrásnenie či les. P. Mikulíček čerpá nápady zo svojho bezprostredného okolia a tieto potom ďalej obohacuje svojím poznaním, citom, ale aj lovením vo vodách filozofie, vedy, histórie, umenia či prírody. ,,Napokon vo svojom identickom priestore tvorivo skúma a skúša mnohé z nekonečných možností. Tvrdohlavo, húževnato, dravo, s prenikavým kritickým úsudkom a analytickým myslením, naplno využívajúc technické vymoženosti programových vstupov. Láka ho práca experimentovania so základnou formou, rozihranou, mixovanou a generovanou v otvorenom voľnom priestore. Oslobodzovanie sa od vizuálnej rozvláčnosti so snahou preniknúť k podstate. Pritom je častá i jeho obľúbená forma minimalistickej interpretácie a spájania overených spôsobov s absurdnými, pre laika až nemožnými realizácie,“ uviedla D. Janáčková. Ako ďalej zdôraznila, Mikulíčkovým prácam nechýba vtip a šmrnc, v každom objekte vidí šancu pre vznik ďalších nečakaných možností. Celý proces považuje za nesmierne tvárny organizmus, je v neustálom pohybe, otvorený novým nápadom a inováciám.
 Pavol Mikulíček podľa slov kurátorky výstavy Dany Janáčkovej nie je architektom univerzálneho typu, je perfekcionalistom, ktorý sa snaží problém uchopiť komplexne a až do konca dotiahnuť všetky jeho detaily. Prvotnú myšlienku neustále obohacuje o nové impulzy – vstupy a pridŕžajúc sa svojej životnej filozofie ,,pokiaľ viem snívať, tak je všetko v poriadku“, tvorivým procesom dospieva k originálnym finálnym výtvorom – výstupom.
A práve vstupy a výstupy ako atribúty jeho jedinečnej tvorby prepožičali názov i samotnej výstave. Pavol Mikulíček je absolventom štúdia architektúry na STU v Bratislave a navštevoval i ateliér Laboratórnej architektúry na VŠVU Bratislava. Pracoval ako architekt mesta na Mestskom úrade v Senici, realizoval sa v slobodnom povolaní a pôsobil i v Českej republike, v spoločnosti zameranej na priemyselné objekty a nákupné centrá. Na svojom konte má niekoľko ocenení (napr. v r. 2001 získal cenu dekana fakulty a bol vybraný za najlepšieho študenta technickej univerzity za posledné štyri roky, pod záštitou prezidenta SR sa stal držiteľom ceny Grand prix Volksbank za vzdelanosť, získal III. cenu Hebel za polyfunkčný dom, ktorý osadil do rôznorodej zástavby mesta Šaštín-Stráže a v roku 2005 sa stal s prácou ,,Topografické manipulácie s nekonečným topologickým povrchom“ držiteľom Ceny profesora Jozefa Lacka). Okrem toho má za sebou viacero úspešných projektov, štúdií, urbanistických výskumov a návrhov, spomenúť môžeme napríklad štúdiu areálu Delphi, realizáciu cyklotrasy Čáčov – Kunov, pamätnú tabuľu Ladislava Novomeského, zasklený objekt Smerovník cintorína, informačný systém Senice, revitalizáciu senických kasární, dostavbu firmy Amicus Skalica, nadstavbu administratívnej budovy Siemens v Drásove, továreň na výrobu hutných kombajnov v Ratíškoviciach či motokárovú halu Kart arena v Litomyšli.
Od roku 2008 pôsobí tento mladý senický architekt v stavebnej firme Devis a v jej réžii v súčasnosti podľa jeho projektov finišujú práce na dvoch objektoch v areáli bývalých kasární – v prvom ide o interiér reštaurácie Mandarinka a druhý rieši dvojitú tvár výčapu – herne Mississippi. Výstavu z tvorby talentovaného mladého architekta Pavla Mikulíčka si v Záhorskej galérii môžete pozrieť do 6. júla.    
M. Kovaríková