METÓDA VSTUP A VÝSTUP PODĽA PAVLA MIKULÍČKA PRE VÝUČBU FYZIKY

METÓDA VSTUP A VÝSTUP PODĽA PAVLA MIKULÍČKA 
PRE VÝUČBU FYZIKY
 
Max Bazovský
FMFI, UK,Mlynská Dolina, Bratislava
 
Abstrakt:  Článok  vychádza  z presvedčenia,  že  tvorivá  výučba  fyziky  nie  je  len
o tvorivej  prezentácii,  ale  aj  hľadaní    a využití  spojitostí  a analógie  medzi  faktami
a zákonmi nie len z fyziky ale aj z technológie, matematiky, prírodných vied a iných
predmetov. Také spojenia sa dajú vnímať ako vstupy a výstupy (VaV). Každý učiteľ si
môže vybrať také VaV, ktoré sú pre neho interesantné a dôležité. Potom bude každá
prednáška odlišná, aj keď je o tej istej fyzike a podávaná  tým istým učiteľom. Aj toto
je príklad tvorivej výučby.
 
Sumár
Metóda vstup a výstup (VaV) spája fakty a témy z druhými súvislosťami, podobami
a analógiami,  aby  im  pridali  štruktúru.  Toto  dáva  študentom  viac  dôvodov  aby  sa
zaujímali o fyziku. Také spájanie však nemusí byť presné. Dôležité je, že inšpiruje,
motivuje,   a smeruje   tvorivú   energiu,   skúmanie   a učenie   k efektívnemu   vývoju. 
Klasifikácia VaV pomáha učiteľom vybrať také VaV ktoré sú efektívne pre jeho druh
študentov.
 
1   Úvod
Tvorivá   výučba   fyziky   nie   je   len   o fyzike,   ale   o priebehu   (vstupy)   do   fyziky
a o prechode jednej témy do druhej. Nie len fyzikálne ukážky, poznámky a problémy
majú svoj tvorivý priestor a kritériá. Vstup do fyziky nemusí byť vôbec fyzikálny,  len
potrebuje aby ho použil učiteľ ako okno, alebo  bránu do danej témy alebo zákonu.
Problém je študent, nie dobre vybraná/vypracovaná ukážka. Vieme, že mladí študenti
často  potrebujú  pomoc  aby  dostatočne  chápali  fakty    ktoré  dostanú  počas  výučby.
Metóda VaV dáva ešte iné možnosti aby sa objasnila a zrušila príčina, ktorá skrýva
fyzikálne poznanie študenta.
Príklady  v tomto  článku  sú  adresované  viac  učiteľom  a študentom  základných
a stredných škôl. Dá sa predpokladať, že študenti vysokých škôl si sami ľubovoľne
utvoria spojenia ktoré ich zaujímajú.
 
2   Všeobecná metóda VaV pre učiteľov
Podstata metódy VaV je opísaná v knihe . „Pavol Mikulíček, vstupy a výstupy, výber
z architektonickej  a inej  tvorby“,  (1).  Mladý,  ocenený  architekt  Mikulíček  používa 
semienkovú  ideu  ako  začiatok  jeho  umeleckej  a  architektonickej  tvorby  v jednom
projekte, alebo v jednej štúdii. Toto semienko Mikulíček volá jeho „vstup“. Každá jeho
práca/tvorba  má  svoj  vstup,  ktorý  určuje  začiatok  a smer  okolo  ktorého  sa  rozvíja
jeho  projekt.    Výstup  z  projektu  je  napr.  hotová  budova,  alebo  povrch  obytnej
štruktúry,  atď.    Doteraz  Mikulíček  používal  také  vstupy  ako  domino,  špirála,  slnko
a mráz,  kleinova  fľaša,  dopravné  lietadlo,  stavebnica  Lego,  ventilátor,  pretekárska
dráha,  embryo,  zápalková  škatuľka,  nekonečný  dom  Fredericka  Kieslera,  mesto
Arles, hutný kombajn, vortex, kompas atď. Tieto vstupy sú opísané v citovanej knihe
(1)  taktiež  aj  výstupy  ktoré  z nich  vyplynuli.  Pravdaže  pre  architektonickú  prácu  sú
výstupy  podstatne  dôležitejšie.   Tie  sú  podrobnejšie  a viac  zdôraznené    v citovanej
knihe. Odlišne, tento článok zdôrazňuje vstupy pre učiteľov.
Učiteľ chce vyberať vstupy ktoré sú zaujímavé pre študentov, ktoré sa ľahko spájajú
s témou  ktorou  sa  prednáška  zaoberá  a ktoré  sú  zaujímavé  aj  pre  učiteľa.  Akú SFS - Tvorivý učiteľ fyziky, Smolenice, 2008
 
 
65
metódu  učiteľ  použije  aby  vybral  dobrý  vstup?  Z akého  predmetu,  oblasti  či  filmu?
Z akej hračky, z akej novinky, alebo z akej správy? 
No, nevieme presne ako si Mikulíček vyberá semienko alebo ten vstup. Tam iste hrá
dôležitú  úlohu  aj  inšpirácia.  Ale  vieme,  že  mu  tá  semienková  idea  pomáha  dostať
sa k nejakej  téme,  ktorá  dáva  „niečo“    procedúre  a   dizajnu,  ktorý  nakoniec  vedie
k hotovej  práci.  Aj  keď  sa  táto  architektonická  „téma“    nedá  objasniť  slovami,
môžeme ju považovať analogicky za to, čo sa vo fyzike volá „téma“. Aké semienko
môžeme  použiť,  aby  sme  presvedčili  študentov  dobrovoľne  a ľubovoľne  chcieť
študovať   nejakú   tému?   Pravda,   seriózni   študenti   fyziky   nepotrebujú   také
semienka/vstupy/.  Otázka  je  dôležitá  pre  bohužiaľ  väčšinu  študentov  v základných
a stredných školách.
Skúsenosť autora je taká, že mnohokrát nie je veľmi dôležité aký vstup učiteľ použije. 
Hlavné je to, že študenti rýchlo zbadajú že toto nie je o fyzike, a prejavia sympatie
takému  učiteľovi.  Myslia  si  že  majú  „pokoj“  od  ťažkého  predmetu.    Keď  sa    toto
opakuje  aspoň    pár  minút  v každej  hodine,  tak    získavajú  pozitívny  vzťah  k tomuto
predmetu  a  pracovná  atmosféra  na  hodine  sa  zlepší.  .  Sú  priateľskejší,  čo  je
v podstate  bonus  pre  nich  i učiteľa.  Pár  krát  sa  vstup  podaril  neočakávane  dobre.
Zdá sa že jeden alebo dvaja študenti boli inšpirovaní a potom druhí ich nasledovali.
Dôležité  je,  aby  vstup  zaujal  čo  najviac  študentov,  čo  možno  postupne  zaktivizuje
celú triedu. Toto je tvorivá výučba fyziky.
Ešte  nevieme  naplánovať  a projektovať  ideálne  vstupy,  ale  môžme  opakovať  tie,
a podobné,  ktoré  zaujali  študentov  v  minulosti.  Autor  používal  také  príklady  aby
prekvapil študentov, aby ich  inšpiroval pre budúcnosť, alebo im ukázal niečo, čo sa
dá  triviálne  vysvetliť,  ale  čo  nie  je  vôbec  jasné  na  prvý  (alebo  aj  tretí)  krát.  Takto
vytvoril možnosť aby zmobilizoval a rozvíjal ich mozog. 
Pravdepodobne najdôležitejšie pre dobré vstupy sú tri kľúčové potreby:
(i.)    vstup sa dá prezentovať za pár minút (aby nemali čas stratiť pozornosť a začať
sa nudiť), 
(ii.)   vstup objasní a vysvetlí niečo, čo je prekvapujúce lebo nieje vôbec jasné, a
(iii.)  vstup sa dá prezentovať tak, že študenti majú pocit že diskusia je relevantná pre
voľačo dôležité, ako napr. ich život teraz, alebo v budúcnosti.
Cieľom tohto snaženia by malo byť že študent nadobudne pocit, ktorý sa dá vyjadriť
napr. „No, predsa nie som taký pomalý študent,.“, alebo „No, predsa som sa tu niečo
zaujímavé naučil.“ alebo „No, to bolo dobré. Chcem zvládnuť túto ulohu.“
 
3 Zábavné Vstupy metódy VaV
Každý človek má rád humor aj v jeho odbore. Napr. vhodné žarty môžu baviť aj učiť.
Zábavne  môžeme pochopiť viac. Táto kapitola prezentuje zábavnú formu  pre ( napr.
stresovaných)  učiteľov,  ktorý  si  chcú  humorne  objasniť  aj  nepraktické  poznatky
o VaV.
(i.)    Každý študent je v nejakom stave – a niekedy sa  musí  zmeniť, aby pokračoval
vo  fyzike/škole.  To  znamená,  že  potrebuje  najprv  vystúpiť  z jedného  stavu
a vstúpiť  do  druhého,  viac  priateľského  k fyzike.  Tak  z  tohto  vidíme,  že
z jedného hľadiska to nie je vstup a výstup ako to je v tvorbe Mikulíčka, ale to je
výstup  a vstup  pretože  študent  musí  byť  „pripravený“  vystúpiť  skôr  než  môže
dobrovoľne a ľubovoľne vstúpiť do novej úlohy čo je odlišné od architektonickej
praxe.
(ii.)   Po  každom  výstupe  z akejkoľvek  pozície  je  človek  v  podstate  v otvorenom
priestore.    Tak  každý  výstup  je  z jedného  hľadiska  naozaj  aj  vstup.  A  každý
vstup, aj výstup.
SFS - Tvorivý učiteľ fyziky, Smolenice, 2008
 
 
66
(iii.)  Dá sa povedať, že každý výstup má svoj výstup. A ešte ten výstup výstupu má
svoj  výstup.    Neviem  či  sa  toto  opakuje  do  nekonečna,  tak  ako  sa  to  zdá?
Nevieme  ako  čas  pokračuje  v nekonečne  krátkych  momentoch.  Možno  čas
pokračuje v kvantách, tak ako energia v kvantovej fyzike. A teraz dobrí čitatelia,
máme  prirodzený  príklad  ako  sa  môže  naraz  vytvoriť  jeden  VaV.  VSTUP/
otázka: Keby to bolo tak, (že čas plynie skokmi), či by potom aj Pytagorova veta
bola  len  „klasická  limita“?    Myšlienka  je  taká,  že  potom  by  nemohol  jeden
človek,  alebo  hocijaké  teleso,  prejsť  všetky  možné  vzdialenosti konštantnou
rýchlosťou keď čas sám je kvantovaný? Pravdaže Pytagorova veta neplatí, keď
priestor  sám  je  kvantovaný.  Toto  je  len  vstup  do  problematiky  ktorú  teraz
nebudeme   riešiť,   ale   začiatok   (vstup   do)   riešenia:   Kinematika   telies
z konštantnou rýchlosťou je iná a zaujímavá  keď čas je kvantovaný a priestor
nie je.
(iv.)  Dá sa povedať že každý vstup má svoj vstup, a že ten vstup vstupu zase má
svoj vstup a tak ďalej.  Tak potom kedy môžu veci vôbec začať? A ako môžme
toto poznanie využiť aby sme lepšie začínali svoje prednášky a vstupy? No tak,
že  vstup  do  vstupu  môžeme  považovať  ako  vítanie  študentov  a  vstup  k tomu,
keď pár vstupov vynecháme, je včas  si  pripraviť dobrú  prednášku, atď.
(v.)   Často  je  to  tak,  že  človek  si  vyberie  jednu  aktivitu  len  preto,  lebo  sa  mu  páči
z tej  aktivity  výstup.  Tak  naozaj  sa  dá  povedať,  že  v takých  prípadoch  ten
výstup nie je „len“ vstup, ale je hlavný vstup, lebo naša vôľa je v tomto prípade
rozhodujúce.
(vi.)  Podobne  a možno  najvážnejšie  by  sme  mali  uvažovať,  či  želanie  a  vôľa  sú
vôbec    ten    najdôležitejší    a najsilnejší    vstup.    Túto    myšlienku    môžeme
doložiť anglickým porekadlom : „Kde je vôľa, je cesta.“ Aj tento výrok môže byť
vhodným príkladom o tvorbe  VaV. Môžme sa opýtať, ako študenti chápu tento
výrok v kontexte z našou témou.
(vii.) Ale tu je aj druhý, oveľa dôležitejší, vstup do následnej diskusie:
 
Keď máme na mysli zlepšenie výučby fyziky, mali by sme sa zamerať predovšetkým
na tieto problémy:
(a) čo je cieľom výučby fyziky?
(b) dá sa fyzika učiť efektívnejšie a zábavnejšie ? 
(c) aké podobné problematiky sa efektívne môžu učiť spolu z fyzikou?
Tieto  otázky  sú  výstup  zo  stavu  želania/vôle  a vstup  do  projektu  ktorý  používa
metódy systémového dizajnu. To znamená, že štruktúra je dôležitejšia ako holé fakty.
Preto lepšie využitie metódy VaV má predpoklad zlepšiť výučbu fyziky.
 
„Veda je zložená z faktov, ale nie je len sumou faktov,
tak ako dom nie je iba sumou tehál.“
Henri Poincaré
 
Literatúra
[1] Janáčková,D.,    Mikulíček    P.    „Pavol    Mikulíček,    vstupy    a výstupy,    výber
z architektonickej a inej tvorby“, Vydavateľ,  Záhorská  galéria,  Senica,  SR.  2008,
ISBN 978-80-85738-61-2